Je pre mňa dôležité, aby si pochopil v akom kontexte používam slovo meditácia. Väčšina z nás sa s týmto pojmom už stretla, ale zistil som, že málokto chápe čo to presne predstavuje. Meditácia ako pojem vychádza z východných tradícii ako je napríklad Budhizmus. Práve budhizmus definuje meditáciu v takom smere, že tá začína až od určitého stupňa praxe. Konkrétne ide o stav, keď si človek svojim vnútorným zrakom dokáže vizualizovať trebárs pohár plný vody, vidí ho tak čisto akoby sa naň pozeral fyzickými očami a nevyruší ho z tejto vizualizácie ani to ak by okolo neho trieskalo tisíc veľkých bubnov. Sám určite uznáš, že ak by si v takom stave bol, tak by si tieto riadky isto nečítal. Tento originálny typ meditácie vlastne nikto tu na západe nerobí. Na slovo meditácia sa tu na západe neviazalo nespočet rôznych prístupov stíšenia mysle a skôr akejsi relaxácie. 

Preto práve píšem tieto riadky, aby som ti tu jasne zadefinoval v akom kontexte budem toto slovo používať ja. Meditácia je pre mňa určitý koncept, ktorý mi pomáha viesť moju myseľ istým spôspobom. Je to akýsi štýl práce keď obraciam svoju pozornosť do svojho tela a skúmam aký to má vplyv na moje zažívanie a kde je to prepojené s vonkajším svetom, v ktorom žijem. Osobne mám na tento štýl naviazaných pár pilierov, na základe ktorých sa v živote orientujem. Tieto piliere sú:

1. Byť stále stabilnejšie, silnejšie a na jemnejšej úrovni v kontakte so svojím telom a životom, ktorý sa v ňom deje
2. Rozvíjať láskavosť k sebe, k druhým ľuďom a k okolitému prostrediu
3. Kultivovať, harmonizovať  a rzvíjať energiu v rámci  svojho tela
4. Hýbať sa od “ja chcem, robím a túžim po..” ku “cezomňa sa s lahkosťou a radosťou deje to čo je v danú chvíľu pre mňa a moje okolie to najlepšie” 

Na základe týchto pilierov sú potom vytvorené aj všetky články, meditácie či cvičenia, ktoré nájdete na mojej stránke či sociálnych sietiach. Ak sa to aspoň do nejakej miery zhoduje s tým k čomu sa chceš blížiť ty, tak ťa pozývam to so mnou skúmať.

Jeden z kľúčových výrazov, ktorý odo mňa budete pravdepodobne počuť často. Väčina ľudí, ktorá vraví o meditácii a vedomejšej práci často používajú pojem myseľ, čo je ale veľmi vágne a nepresné. Podľa budhistických jogínov, ktorí skúmali do detailu systém ľudskeho zažívania,  máme v rámci rôznych úrovní tela k dispozicií viacero myslí. Na najhlbšej úrovni je dokonca mysel len jedna, tá z ktorej sa všetko rodí(v Sanskrite Alaya-vijnana). Držme sa ale našej úrovne, kde používame rôzne mysle. Spomeniem z nich pre predstavu tri. 

1. Obrazová myseľ je tá, ktorú používame keď si niečo predstavujeme.
2. Pocitová myseľ je zasa tá, cez ktorú zažívame všetky pocity. Či už jednoduché pocity tela ako chlad, chvenie či slasť. Alebo komplexnejšie emócie ako hnev, prijatie či smútok.
3. Koceptuálna myseľ je tá myseľ, ktorá použiva slová a popisuje. Práve túto mysel používame, keď počujeme ten preslavený monológ v našej hlave(v niektorých prípadoch aj dialóg či rovno diskusiu). A je to práve táto myseľ, ktorá je koreňom väčšiny problémov v našich životoch. Respektíve sme to práve my, ktorí sme sa ju naučili používať takým spôspobom, že to spôspobuje tieto problémy. Budem rád, keď si zároveň budeme zvedomovať aj láskavý pristup ku všetkému o čom sa budeme baviť. V tomto prípade treba povedať, že koceptuálna myseľ je aj úžasný a geniálny nástroj, ktorý sme dostali do daru a vďaka nemu sa dokážeme vyjadrovať, komunikovať a učiť sa navzájom. Môže byť ale veľmi užitočné pochopiť v akých súvislostiach môžeme vďaka tejto mysli sami sebe ale aj druhým spôsobovať nemalé problémy a ako sa naspäť vracať do zdravšieho spojenia so svojím telom a so sebou. 

Pojem šamanský je pre mňa dôležitý. Nie preto, lebo by som potreboval znieť záhadne a mysticky. Odzrkadluje totiž istý špecifický pohľad na život, čo sa nám v ňom deje a akým štýlom pristupujeme k svojmu telu. Pre mňa je to istý spôsob zameriavania svojej pozornosti, na niečo autentické čo ma chce viesť ku zdraviu, väčšej plnosti a spokojnosti. A nemusí to byť zrovna, že pôjdem 20 dní do Barmského pralesa hľadať rastlinu, ktorú si potom uvarím pri mesačnom splne a následne budem osvietený. Môžu to byť jednoduché veci naladenia sa na to, ako chce moje telo teraz dýchať, či všimnutia si aké jedlo je pre mňa teraz najlepšie.
Cítim, že šamanská práca má nesmiernu hĺbku a ten prales môže na nejakej hlbšej úrovni čakať ako až budeme dôverovať, ale dovtedy môžeme byť šamani všetci aj počas bežného dňa. Zistil som, že sa to dá trénovať a s týmto náhľadom dostáva západniarsky mindfulness úplne inú dimenziu.

Tensigrita vznikol ako pojem v stavebníctve a na poli designu. Je to kombinácia slova „tension“ (napätie) a „integrity“ (celistvosť). Až Thomas Myers ho dal do súvislosti s ľudským telom. Najlepšie si tento model môžete pozrieť v tejto zjednodušenej verzii vo videu tu.
Mne sa na ňom hlavne páči, že obracia pohľad klasickej západnej medicíny na ľudské telo z odeľujúceho, na viac integrovaný. Aby sme mohli nejakú vec popísať(kosť, tkanivo, sval), neuvedomujeme si, že na podvedomej úrovni všetko ostatné vylučujeme. Môže to byť na nejakom leveli užitočné, ale nemali by sme pritom zabúdať, že všetky tieto štruktúry v tele sú navzájom poprepájané a neexistuje nič iba samo o sebe. A práve tieto prepojenia a súvisloti sú pre mňa oveľa dôležitejšie ako samotné pomenovanie. Smeruje to moje vedomie k neustálemu skúmaniu a je to v priamom kontraste s prítupom, že „ja už viem“.
V tele to rozširuje pole pôsobenia a hovorí, že keď cítim bolesť v krčnej chrbtici, koreň slabého miesta môže byť kľudne na opačnej strane tela. Alebo ešte niekde oveľa hlbšie v orgánoch.
Dôležitou tkaninou v tomto smere Myers zdôrazňuje fasciu. Akoby všetky naše časti, kosti a štruktúry plávali v mäkkej tekutinovej sieti, ktorá to všetko prepája a je základom tekutinového tela. Na hlbšej pocitovej úrovni sa to dá cítiť ako pulzujúci, prelievajúci sa pocit, ktorý jemne narúša všetky lienárne koncepty o pohybe tela.
Ak sa chcete pozrieť na túto tému hlbšie, odporúčam knižku Anatomy Trains.

Neviem či sa s týmto slovom už stretol, ale v súvislosti s osobným rozvojom sa často používa slovo zdroj. 
Bežne ho poznáš možno v súvislostiach ako zdroj v počítači, elektrický zdroj, zdroj svetla či zdroj energie.
V osobnom rozvoji ho používame vlastne veľmi podobne. Zdroj pre človeka môže byť čokoľvek čo spraví a tá akcia mu dodá energiu a zároveň mu zlepší pocit zo seba, teda to ako sa cíti. A nemusí to byť akcia v zmysle, že to je akčné, ale patrí tam napríklad aj oddych.
Je užitočné vedieť, že zdroje sa dajú rozdeliť na vonkajšie a vnútorné. Jeden z najsilnejších vnútorných zdrojov je spánok. Teda je to niečo, čo nie je spojené s vonkajším svetom, mimo naše telo. Ale máme oveľa viac vnútorných zdrojov, ktoré majú obrovskú silu a cítim, že naša moderná spoločnosť nie je prirodzene naklonená ich skúmaniu a rozvíjaniu. Jeden z významov meditácie a šamanského skúmania je objavovanie stále hlbších a silenjších vnútorných zdrojov. To nám potom dáva obrovskú silu do vlastných rúk, sme menej závislí na vonkajších okolnostiach života a zároveň môžeme mať s ľudmi oveľa zdravšie vzťahy, keďže stále menej od niech niečo „potrebujeme“. 
Vonkajšie zdroje sú potom všetky tie, ktoré majú na nás podobný efekt ako som popísal vyššie a sú spojené s vonkajším prostredím. Nápríklad stretnutia s ľudmi, ktoré nám robia dobre, domáci miláčikovia, precházdky v prírode či ideálne naša práca. 
Pre mňa je teda osobný rozvoj veľmi aj o akomsi láskavom preklápaní zo závislosti na vonkajších zdrojoch ku stále stabilnejšiemu zakorenení v zdrojoch vnútorných. 
Pamätám si chvíľu, keď som raz po jednej meditácii bol tak hlboko spojený s pocitom vo svojich nohách, že bola vtedy obyčajná prechádzka oveľa naplňujúcejšia ako čokoľvek čo som za posledný mesiac robil.
Práve takéto skúsenosti ma donútili prehodnotiť, že o čo sa tu vlastne snažím? Akým smerom sú nadstavené moje ciele a činnosti v živote. Lebo úz dávno som si uvedomil ako naozaj nemá zmysel robiť čokoľvek z čoho koniec koncov nemáte dobrý pocit.